Populácia stárne. Vyrovnať sa s tým pomôžu inteligentné technológie pre seniorov
Štúdie predpovedajú, že trend starnutia populácie bude ešte dlho pokračovať. V takom prípade prejde zmenou aj bývanie v starobe. Cieľom je, aby stále väčšia skupina starších ľudí mohla žiť maximálne samostatne a nezávisle. Asistované bývanie a technológie pre seniorov sú príležitosťou, ako to dosiahnuť. Či už v pobytových zariadeniach alebo priamo u penzistov doma.
Ako zabezpečiť starým ľuďom nezávislosť, a zároveň udržať istotu, že sa o nich v prípade potreby niekto postará a pomôže im? Už dnes je možné inštalovať do bytu inteligentné technológie, ktoré to dokážu. Takéto funkcie efektívne doplnia sociálne služby pre seniorov a dodajú rodinám pocit pokoja. Poďme sa ale najskôr pozrieť, ako je to so starnúcou populáciou.
Vo vyspelých krajinách je starnutie populácie prakticky nezmeniteľný trend. 1. polovica 21. storočia prinesie výraznú premenu v zložení populácie podľa veku. Platí to aj pre Slovensko. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) tvorili seniori nad 65 rokov v roku 2001 necelých 11,47 % nášho obyvateľstva. Do roku 2017 sa podiel zvýšil na 16 %. A výhľad ukazuje, že sa podiel bude do roku 2050 stále zvyšovať.
S tým ide ruka v ruke naopak znižovanie percenta ľudí v produktívnom veku. Niektorí tak majú z vývoja obavy, predovšetkým z jeho dopadov na ekonomiku – nedostatok pracovných síl na trhu práce, stále vyššie náklady na zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť pre čoraz viac penzistov a podobne. Nastáva ale otázka: Nie je demografické starnutie pokrok, o ktorý sa dlhodobo snažíme?
Už dlho chceme zvyšovať kvalitu ľudského života a jeho úroveň. V medicíne robíme obrovské pokroky. Dlhší život je skrátka niečo, k čomu vedome smerujeme. Žiť dôstojne, aktívne, v zdraví a spoznať mladšie generácie našich rodín. Tak by v nepríliš vzdialenej budúcnosti mohla vyzerať staroba, bez toho, aby bola len pre vyššie spoločenské vrstvy.
Nadnárodná spoločnosť Deloitte vypracovala na tému starnutie populácie a jeho dopady štúdiu. Tá sa pozerá do budúcnosti a predpovedá, ako by sa spoločnosť mohla v dôsledku tohto vývoja zmeniť. Jedným z hlavných zistení je, že dôchodok bude skôr akousi predĺženou vitalitou a starší ľudia nebudú musieť žiť v zariadeniach s nepretržitou starostlivosťou. Ich zdravotný stav budú monitorovať technológie.
Z týchto záverov možno očakávať, že stále obľúbenejšie a vhodnejšie bude pre seniorov tráviť starobu okrem vlastného domova v takých zariadeniach, ktoré poskytujú maximálnu nezávislosť a samostatnosť, zároveň je však opatrovateľ alebo rodina schopná pomôcť, keď je to potrebné. To všetko za pomoci technológií pre seniorov.
Bývanie pre seniorov na Slovensku
Asistované bývanie je presne niečo medzi žitím doma bez dozoru a bývaním v dome s opatrovateľskou službou. Podobné koncepty navyše môžu predchádzať samote a izolácii starých ľudí. Spomínaná štúdia okrem iného uvádza, že zdravotníctvo sa po vyvinutí rôznych liekov skôr preorientuje na duševnú starostlivosť, ktorú bude moderná spoločnosť stále viac vyžadovať. Negatívne psychické dopady na starých ľudí môžu komplexy s poskytovaním starostlivosti dobre potlačiť.
V dnešnej dobe sú modely asistovaného bývania na Slovensku najbližšie takzvanej rezidencii či rezidenčného bývania pre seniorov (alebo tiež 55+). V týchto súkromných zariadeniach žijú seniori úplne samostatne, majú vlastnú kuchynku a všetko potrebné príslušenstvo. Byt si prenajmú alebo kúpia. Odchádzajú tam v čase, keď sú ešte aktívni a samostatní. V rezidencii je potom ich sebestačnosť podporovaná. Obyvatelia dostanú také služby, ktoré si v závislosti od zdravotného stavu objednajú. V prípade jeho zhoršenia tak dostanú všetku starostlivosť.
Existuje aj takzvaná tiesňová starostlivosť, čo je sociálna služba založená na dištančnej hlasovej a elektronickej komunikácii.
Naopak, v domovoch pre seniorov a domovoch s opatrovateľskou službou je starostlivosť intenzívnejšia a úmerne s ňou človek stráca na samostatnosti. Podľa portálu dennikn.sk pôsobí na Slovensku celkovo 9 zariadení pre seniorov. Jedná sa napríklad o denné centrá, domovy sociálnych služieb, opatrovateľské služby, špecializované zariadenia, sprostredkovanie osobnej asistencie a ďalšie.
AAL – Ako to je u nás?
Treba povedať, že krajiny západnej Európy sú v asistovanom bývaní niekoľko rokov napred. Za všetko hovorí európsky program Ambient Assisted Living (AAL), ktorý má zvýšiť kvalitu života starších obyvateľov s využitím technológií. Za cieľ má okrem iného zvyšovať bezpečnosť a predchádzať izolácii seniorov, to všetko so zachovaním samostatnosti. V rokoch 2014 až 2020 pracoval program s rozpočtom 700 miliónov eur, na ktorom sa 175 miliónmi podieľala samotná Európska komisia. Slovensko ale súčasťou programu nebolo, tuzemské projekty slovenských subjektov tak nemohli z rozpočtu AAL čerpať.
Asistívne technológie pre seniorov – S Loxone
Ak sa vrátime k spomenutej štúdii od Deloitte, naznačuje, že technologické inovácie povedú k efektívnejšiemu sledovaniu zdravotného stavu osôb a zároveň skorému rozpoznaniu blížiacich sa chorôb a zdravotných problémov. To umožní včas zasiahnuť a potlačiť ďalšie príznaky. Presne na túto predikciu AAL zodpovedá.
Práve inteligentnými technológiám tak budú stále viac vybavované príbytky seniorov, čím uľaví službám starostlivosti. Inteligentné funkcie perfektne pasujú aj na koncept asistovaného bývania. Holandský projekt CuraeVitel Balie je toho príkladom. Byty rezidentov sú neustále napojené na pohotovostné centrum. Prítomnostné senzory spoznajú pád alebo atypické správanie obyvateľov. Ak problém nastane, informácie okamžite dostane zodpovedná osoba a môže zasiahnuť. To zvyšuje bezpečie rezidenčného bývania seniorov a uľavuje opatrovateľom. Pokojnejšia je tak následne aj rodina.
To všetko zabezpečuje inteligentná automatizácia Loxone. Systém je na potreby seniorov pripravený. Do bytu je možné integrovať uľahčujúce funkcie – nočné osvetlenie, detekciu pádu, monitorovanie elektrických zariadení, prístup pre pohotovostné služby, reguláciu teploty v miestnosti či sledovanie kvality vzduchu. Možné je aj vzdialené odomykanie, pozorovanie zmien v správaní (môžu sa tým prejaviť choroby), automatické osvetlenie či pripomenutie dávok liekov. S tým všetkým pomáhajú produkty ako senzor prítomnosti, núdzové tlačidlo, alarmový náramok alebo tlačidlo Touch.
Takto vybavené asistované bývanie môže mať penzista vo svojom dlhoročnom domove. Ale riešenie je vhodné aj pre väčšie seniorské zariadenia. Automatizácia zaistí nezávislosť v starobe, dodá pokoj a viac času príbuzným a zníži náklady na starostlivosť v domácom prostredí.
Možno si hovoríte, že technológie môžu byť pre seniorov problém. Automatické riadenie ale zníži starosti s ovládaním na minimum. Všetko je založené na jednoduchosti, intuitívnosti a spolupráci.
Užitočnosť automatizácie pri bývaní typu AAL ukazuje štúdia, ktorú vykonali odborníci z Rakúskeho inštitútu technológie (AIT) a Lekárskej univerzity v Grazi. V predmetnom zariadení sa ako najužitočnejší ukázalo: sledovanie chôdze, analýza spánku, pozície seniora v reálnom čase, detekcia pádu a sledovanie stavu fyzickej aktivity. Čo sa týka základných činností, dôchodcom pomáha inteligentná domácnosť predovšetkým pri odomykaní a zamykaní dverí, otváraní a zatváraní okien a ovládanie svetiel. Účastníci výskumu sa zhodli na tom, že rozumné riešenia môžu mať pozitívne účinky na kvalitu života a zdravia. V sledovaných bytoch väčšine seniorov vyhovovalo využívania tabletu.
Chcete vedieť viac o možnostiach technológií Loxone pre nezávislé bývanie? Navštívte našu stránku venovanú asistovanému bývaniu alebo získajte bezplatnú konzultáciu využitia Loxone vo vašom projekte priamo od výrobcu.